Volám sa Hanna, mám 42 rokov a žijem južne od Štokholmu. Pracujem ako učiteľ švédskeho jazyka pre dospelých imigrantov. Momentálne mám len jedného psa, päť a pol ročnú sučku Team Extreme Gripa.
Svojho prvého psa a prvého rottweilera som si zaobstarala v roku 2003. Spolu sme trénovali a súťažili v poslušnosti a vyskúšali si aj stopovanie v „nordic style“. S ďalšími dvoma psami, tiež rottweilermi, som súťažila hlavne v poslušnosti, jeden z mojich psov sa stal švédskym šampiónom poslušnosti. Keď som získala Gripu, mala som záujem vyskúšať IFH stopy, pretože som túto disciplínu považovala za zaujímavú a náročnú kvôli precíznemu, detailnému a presnému prevedeniu.
Hanna, si majsterkou sveta IFR v kategórii IFH1 v roku 2023. Čo pre teba tento úspech znamená? Ako si to oslávila a zmenilo sa vďaka tomu niečo v tvojom živote?
Víťazstvo v IFH1 v minulom roku pre mňa znamená veľa, Gripa je, ako som povedala, prvý pes, s ktorým som trénovala stopovanie FH, takže je skvelý pocit vyhrať takýto titul. Pred Majstrovstvami sveta IFR som sa zúčastnila iba miestnych skúšok vo Švédsku, takže toto bola naša prvá veľká súťaž a prvá súťaž mimo Švédska. Keďže to boli naše prvé majstrovstvá sveta, dúfala som, že spravíme dobrú stopu a naberieme veľa skúseností do budúcnosti, no nečakala som, že sa nám podarí vyhrať. Mali sme čas to trochu osláviť, ale hneď na ďalší deň prišiel čas na preteky IGP. Tých sa okrem iných zúčastnili Gripin brat Gambler a nevlastná sestra Extra.
Tvoja sučka Team Extreme Gripa dosiahla na MS IFR 2023 nádherných 95 bodov – mohla by si nám trochu opísať váš výkon? S čím si bola spokojná a bolo niečo, čo by si chcela zmeniť?
Celkovo som veľmi spokojná s Gripinou stopou na MS IFR, stopovala ako zvyčajne na tréningu. Len zriedka máme prístup k stopovaniu na hline, doma stopujeme takmer vždy na tráve, takže si myslím, že trať zvládla dobre, aj keď nie je zvyknutá na tento povrch. Viem, že sme mali pár chýb, napríklad sa labkou trochu dotkla jedného z predmetov a trochu preverovala jeden z lomov. Ale mám pocit, že sme podali dobrý výkon a Gripa urobila všetko, čo bolo v jej silách, takže naozaj nemôžem byť s niečím nespokojná.
Gripa mala v januári päť rokov – je to mladá fenka na stopovanie. Psovodi zvyčajne začínajú svoju IGP kariéru na trojoddielových pretekoch a neskôr sa niektorí z nich rozhodnú pokračovať v stopovaní v kategóriách IFH, aby „zabavili“ svojich psov, keď psy zostarnú. Považuješ stopovanie za svoju primárnu disciplínu, alebo ako to vlastne je?
Áno, na rozdiel od mnohých, ktorí so svojimi psami stopujú FH až po kariére IGP, my sme investovali do stopovania hneď. Ja aj Gripa si myslíme, že je to veľká zábava, takže nám to vyhovuje. Cvičíme aj poslušnosť, ale žiadne obrany. Vo Švédsku máme skúšky len s oddielmi A a B, takže sme sa zúčastnili a absolvovali BSL1, 2, 3. Ale stopovanie je náš primárny šport.
Akú má Gripa povahu, aká je? Videla si jej stopovacie schopnosti, keď bola šteňa?
Gripa je mäkký a dosť citlivý jedinec, ktorý má rád rutiny. Pracuje a najlepší výkon podáva, keď si je istá svojou úlohou a nájde sa v tom, čo robíme. So stopovaním sme začali, keď mala asi 6 mesiacov. Zo začiatku sme tak často nestopovali, ale keď mala asi 1,5 roka, začali sme stopovať pravidelne. Keďže som bola v tomto športe tiež nová, trvalo nám to asi dlhšie ako iným, ktorí majú viac skúseností. Musela som veci vyskúšať a zistiť, čo je pre nás najlepšie.
Ako často chodíte stopovať a aká je tvoja zvyčajná tréningová rutina?
Tréning sa snažím rozdeliť. Občas sa sústredíme na lomy, občas na výdrž, štarty, označovanie predmetov a podobne. Dĺžku, náročnosť a povrch stôp meníme podľa dostupných terénov tak, aby to nebolo pre Gripu predvídateľné alebo nudné. Všimla som si, že Gripa funguje najlepšie, keď stopuje často, takže sa snažíme trénovať 3–5 krát týždenne. Tiež si myslím, že vekom a skúsenosťami sa veci môžu meniť, ale zatiaľ pracuje najlepšie v tomto režime.
Stopovať chodíš s nejakými ďalšími psovodmi a máš aj trénera? Potrebujete vo Švédsku povolenia na vstup na polia, lúky alebo akýkoľvek terén?
Nemáme trénera, s ktorým by sme pravidelne cvičili, ale veľmi dobrú pomoc so stopovaním som dostala od Gripinich chovateľov Soffie a Ossian Modinových a tiež od Olivera Neubranda, keď bol vo Švédsku a robil semináre v chovateľskej stanici Team Extreme. Inšpiráciu a nápady pre náš výcvik sa snažím získať, aj keď pozorujem alebo sa rozprávam s inými talentovanými psovodmi. Väčšinou trénujeme sami alebo s kamarátom a ak je možnosť, chodíme na tréningové víkendy s ostatnými, ale nemáme skupinu, s ktorou by sme pravidelne trénovali. Tu vo Švédsku musíte mať povolenie od vlastníka pôdy, aby ste mohli stopovať na poliach a inej obrábanej pôde, takže bohužiaľ nemôžete ísť a stopovať. kde chcete.
Budeš na MS IFR 2024 súťažiť opäť v kategórii IFH1, alebo by si sa chcela posunúť do IFH2? Bola si niekedy na Slovensku?
Náš minuloročný IFH1 debut na Majstrovstvách sveta v Českej republike je ťažko prekonateľný, takže tento rok sa zúčastníme v kategórii IFH2 a veľmi sa teším, že prídem v októbri na Slovensko. Bude to moja prvá návšteva v tejto krajine.
Ďakujem za rozhovor, Draha Mašková
(preklad Marcel Hausknecht)